PROHLÍŽENÍ ABSTRAKTA

Trikuspidálna regurgitácia (TR) postihuje 84% pacientov po HTx, u 34% znižuje kvalitu života pre dyspnoe, arytmie, periférne edémy a cirhózu pečene. Myslelo sa, že je spôsobená opakovanými biopsiami. Ako však ukázala observačná štúdia z Heidelberu (Krey: Influence of Tricuspid Regurgitation After Heart Transplantation: A Single-center Experience), ide hlavne o operačné narušenie geometrie trikuspidálnej chlopne (TrCh) a pravej komory (PK). Úlohu hraje aj vaskulárna rezistencia donora, čas ischémie donorského sdca, rozdiel v pohlaví a fyziognómii donor-recipient. Zhoršovanie TR je spojené s vyššou mortalitou a zhoršením renálnej insuficiencie (RI). Zlepšenie TR je pozitívnym prediktorom dlhodobého prežívania po HTx. Vývoj TR závisí aj od dg recipienta.Pri vrodenej sdcovej vade má TR po HTx tendenciu k zhoršovaniu, pri dilatačnej KMP k stabilizácii alebo zlepšeniu. Vaskulárna choroba štepu spôsobuje u 50% závažnú TR. Lepšiu prognózu majú pacienti s dobrou funkciou PK. Možnosti liečby TR sú konzervatívne, chirurgické alebo katetrizačné. U rizikových a inoperabilných pacientov sú k dispozícii  Mitraclip, TriClip, Cardioband tricuspid system.
Prekladáme kazuistiku 59-ročnej pacientky u ktorej sa po 10 rokoch od HTx vyvinula závažná TR.V anamnéze mala vaskulárnu chorobu štepu a SVT. Prichádza v anasarke so závažnou TR. Podstúpila náhradu bioprotézou. Operácia sa skomplikovala vznikom NCMP a RI. Následne vzniká septický stav pri endokarditíde bioprotézy, s niekoľkomesačnou ATB terapiou a progresiou RI. Opäť vzniká anasarks pri stenóze bioprotézy, Diuretikmi sa prehlbuje RI s nutnosťou dialyzačnej terapie, po 2 mesiacoch pacientka zomiera v kardiogénnom šoku.
Perspektíva dialýzy u pacientov po HTX je vyššia pri zhoršujúcej sa TR. RI je popri anémii, elevácii CRP, rejekcii štepu a vaskulárnej chorobe štepu prediktorom neskorej mortality pacientov po HTx.