Úvod: Pulzné pole sa za posledných niekožko rokov stalo dominantným zdrojom energie pri ablácii fibrilácie predsiení (FP). Aj keď základom ablácie ostáva izolácia pžúcnych vén (IPV), dizajn katétrov vyuívajúcich pulzné pole umoňuje pomerne žahko realizova aj línie na zadnej stene. Ciežom práce je zisti výskyt recidív FP u pacientov s perzistujúcou formou v závislosti od spôsobu vedenia ablácie.
Metóda: Do súboru bolo zahnutých 145 pacientov s perzistujúcou FP (M/ 113/34) s priemerným vekom 62 ± 7 rokov. Katétrová ablácia bola realizovaná systémom Farapulse. 22 pacientov malo realizovanú len IPV, 73 pacientov IPV + dve línie na zadnej stene, 27 pacientov aj abláciu mitrálneho istmu a 23 pacientov aj abláciu kavotrikuspidálneho istmu. Po výkone bola u väčšiny pacientov vynechaná antiarytmická liečba okrem beta-blokátorov. Pacienti boli sledovaní v našej ambulancii 3, 6 a 12 mesiacov po výkone. Všetci mali minimálne 24 hodinový EKG Holter, väčšina pacientov mala realizovaný 7-dňový EKG záznamník.
Výsledky: Na základe anamnézy a holterovského vyšetrenia sa sínusový rytmus udral po 3 resp. 6 mesiacoch u 94 resp. 95% pacientov. Po 3 mesiacoch bol signifikantne niší výskyt recidív FP v skupine pacientov s pridanými líniami na zadnej stene a abláciou na mitrálnom resp. kavotrikuspidálnom istme (OR 0,570 (95% CI 0,448 - 0,866), p<0,001). S časovým odstupom 6 mesiacov rozdiel vo výskyte recidív FP medzi skupinami pacientov nedosiahol štatistickú významnos.
Záver: Naše doterajšie skúsenosti ukazujú, e u pacientov s perzistujúcou formou FP rozšírenie ablácie o línie na zadnej stene, resp. o abláciu na mitrálnom alebo kavotrikuspidálnom istme zvyšuje pravdepodobnos udrania sínusového rytmu v krátkodobom sledovaní.
