VPLYV VEDENIA KATÉTROVEJ ABLÁCIE U PACIENTOV S PERZISTUJÚCOU FIBRILÁCIOU PREDSIENÍ SYSTÉMOM FARAPULSE NA VÝSKYT RECIDÍV FIBRILÁCIE PREDSIENÍ

Úvod: Pulzné pole sa za posledných niekoľko rokov stalo dominantným zdrojom energie pri ablácii fibrilácie predsiení (FP). Aj keď základom ablácie ostáva izolácia pľúcnych vén (IPV), dizajn katétrov využívajúcich pulzné pole umožňuje pomerne ľahko realizovať aj línie na zadnej stene. Cieľom práce je zistiť výskyt recidív FP u pacientov s perzistujúcou formou v závislosti od spôsobu vedenia ablácie.
Metóda: Do súboru bolo zahnutých 145 pacientov s perzistujúcou FP (M/Ž 113/34) s priemerným vekom 62 ± 7 rokov. Katétrová ablácia bola realizovaná systémom Farapulse. 22 pacientov malo realizovanú len IPV, 73 pacientov IPV + dve línie na zadnej stene, 27 pacientov aj abláciu mitrálneho istmu a 23 pacientov aj abláciu kavotrikuspidálneho istmu. Po výkone bola u väčšiny pacientov vynechaná antiarytmická liečba okrem beta-blokátorov. Pacienti boli sledovaní v našej ambulancii 3, 6 a 12 mesiacov po výkone. Všetci mali minimálne 24 hodinový EKG Holter, väčšina pacientov mala realizovaný 7-dňový EKG záznamník.
Výsledky: Na základe anamnézy a holterovského vyšetrenia sa sínusový rytmus udržal po 3 resp. 6 mesiacoch u 94 resp. 95% pacientov. Po 3 mesiacoch bol signifikantne nižší výskyt recidív FP v skupine pacientov s pridanými líniami na zadnej stene a abláciou na mitrálnom resp. kavotrikuspidálnom istme (OR 0,570 (95% CI 0,448 - 0,866), p<0,001). S časovým odstupom 6 mesiacov rozdiel vo výskyte recidív FP medzi skupinami pacientov nedosiahol štatistickú významnosť.
Záver: Naše doterajšie skúsenosti ukazujú, že u pacientov s perzistujúcou formou FP rozšírenie ablácie o línie na zadnej stene, resp. o abláciu na mitrálnom alebo kavotrikuspidálnom istme zvyšuje pravdepodobnosť udržania sínusového rytmu v krátkodobom sledovaní.